Zero Trust

Zero Trust je bezpečnostný model, v ktorom miesto, odkiaľ požiadavka prichádza – zvnútra alebo zvonku firemnej siete – už nerozhoduje o tom, či je dôveryhodná. Namiesto toho sa každá požiadavka overuje samostatne, bez ohľadu na to, či prichádza z kancelárskeho notebooku alebo zo zariadenia na homeoffice. Americký normalizačný inštitút NIST tento model opisuje v dokumente SP 800-207 zásadou 'never trust, always verify'.

V praxi to znamená, že namiesto jedného prihlásenia do VPN a následného voľného pohybu po celej vnútornej sieti sa musí používateľ alebo zariadenie znovu overiť pri každom jednotlivom prístupe k aplikácii. Zvyčajne k tomu patrí viacero faktorov, napríklad heslo a druhý dôkaz viazaný na zariadenie, spolu s pravidlami, ktoré zariadenie smie pristupovať ku ktorej aplikácii. Zero Trust preto nie je jeden konkrétny produkt, ale kombinácia overovania identity, kontroly zariadení a jemne nastavených prístupových pravidiel.

Bežný omyl je stotožňovať Zero Trust s jedným zakúpeným produktom – v skutočnosti ide o postupnú prestavbu existujúcich prístupov, ktorá zriedka prebehne zo dňa na deň. Rovnako mylná je predstava, že vnútorná sieť potom už nepotrebuje firewall; Zero Trust dopĺňa existujúcu ochranu, nenahrádza ju.